return to the main list
leucanthema_s

gen. Rebutia K. Sch., subgen. Rebutia, sectio Aylostera (Speg.) Buin. et Don., series 19. Leucanthema (O. Šída, 1997)

gen. Rebutia K. Sch., subgen. Rebutia, sectio Aylostera (Speg.) Buin. et Don., series Leucanthema (O. Šída, 2008)

Charakteristika príbuzenského okruhu Leucanthema:

adnot.: Šída, RR 97 - Voči charakteristickému tvaru  kvetov  sekcie Aylostera predstavuje výraznú odchýlku. Kv. rúrka je silnejšia a čnelka je na väčšine dĺžky voľná. Plody sú guľovité, malé a obsahujú malý počet, pomerne veľkých  semien. Tieto znaky, spolu s tvarom tela a char. otrnenia ukazujú na prechodné postavenie Aylostera - Digitorebutia. Areál Tarija, Mendez a sever Sud Cinti.
Donaldov údaj o rozšírení v "Quebrada del Toro" súvisí s chybným zaradením zberu FR 935 do Setirebutia (Aureiflora).
J. Pilbeam priraďuje FR 935 a FR 772 ku R. tarvitaensis;
O. Šída, 2004 - skupina s novým vedúcim druhom R. fulviseta. (tam);
R. leucanthema je novo priraďovaná (podľa TB) aj pod R. atrovirens, podobne ako z tejto skupiny je to podľa Hillmanna R. brunescens alebo podľa Winberga R. melachlora FR 772 (var. cocciniflora, tarvitaensis). Lokalitou z arg.-bolivijského pohraničia a aj vzhľadom sa od tejto skupiny odlišuje práve iba R. fulviseta, ktorej zaraďovanie má alternatívu smerom ku R. deminuta.. Aktuálne (2008) obnovený rad Leucanthema s dvoma druhmi R. leucanthema a R. tarvitaensis.

Výskyt mena leucanthema:

nom.: [leukantchéma], gr. leuco-, leuca- - bielo-, anthos - kvet, lat. leucanthema - bielokvetá
adnot.: spojenie mien "australis" a "leucanthema" sa objavilo v katalógu G.Koehresa, 2008. Zatiaľ z iného zdroja neoverené. Domnele ide o zmes dvoch identít v texte.

AYL & DIG?
 top of page